Odkedy je manžel Superhrdinom, vie zázračné veci: nemusítakmer vôbec spať. Už trištvrte roka vôbec doma nespal, stále je v práci.Cez deň aj v noci. Nemusí jesť. Naozaj. Kedy doma naposledy večeral či raňajkoval,ani nepamätám. A stále je živý a zdravý. Vôbec na ňom nebadať známkyúnavy. Stal sa Superhrdinom. Všetko by bolo super: zvýšené príjmy, zníženévýdavky na stravu, atakďalej, atakďalej, keby...
Na scéne sa objavila Krásna Mimozemšťanka. Niekomu sa sícekrásna nezdá, ale to len preto, že na ňu uplatňuje prízemné kritériá pozemskejkrásy.
Rozhodla sa preskúmať, čo to znamená, keď je muž na Zemiženatý. A sľúbila Superhrdinovi nadpozemské šťastie, keď poruší manželskýsľub. Raz, dva razy, trikrát...
A ďalej sa to vymklo tým mimozemšťanom z rúk: Superhrdinaa Mimozemšťanka sa do seba zaľúbili! Napokon, niet sa čo čudovať. Keď onaje tak nadpozemsky úžasná! A pritom tak citlivá! Minule, keď šla podiaľnici 300-kou a zbadala na ceste prejdeného ježka, okamžite zabrzdila,vykopala v strede cesty jamu, vložila tam ježka, oplakala ho, a znovacestu scelila. A ani nespôsobila dopravný kolaps! Tak toto zapôsobí nakaždého, tak toto sa dotkne aj Superhrdinu!
Čo ja, úbohá pozemská manželka?! Ako by som sa ja mohla s ňou merať? Veďja na diaľnici idem maximálne 140! Teda, pokiaľ nechytím pred sebou nejakýkamión. To by som zrejme musela ísť len 80. A dopravný kolaps som schopnáspôsobiť aj v garáži, nieto ešte v strede štvorprúdovej diaľnice priresuscitácií nejakých hmyzožravcov či malých hlodavcov! Do Auparku chodím z Kramárov tak, že saotáčam na hraniciach v Kittsee! A čo už len také nezvyčajné som bola schopnáurobiť? Len som manželovi porodila dve deti, postarala som sa o nea o domácnosť, chodila som do práce a mala som ho rada. Ale to lentak obyčajne. Pozemsky.
A okrem toho mám aj plno iných chýb. To totiž ľudia, ajbez vyoperovaných mozgov, mávajú.
Toto predsa Superhrdinovi nemôže stačiť! Zaslúži si odživota viac! Bolo by egoistické žiadať, aby mrhal sily na obyčajnú rodinua žil len obyčajný rodinný život. To teda nie!
A tak sa Superhrdina premiestnil do inej dimenzie, kdesa chystá s Mimozemšťankou prežívať nadpozemské šťastie.
A čo ja? A čo deti? My sa nevieme tak ľahko premiestňovať,a tak zostávame na rodnej planéte a v rodnej dimenzii. Ale pokúsimesa prežiť si šťastie tiež. Len také obyčajné, ľudské. Také banálne. Naše.