Kto som? No to som si ani ja ešte celkom neobjasnila. Veď čítajte. :-) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, Poviedky
Že sa blížia Vianoce sa nedá prehliadnuť. Vianočná výzdoba obchodov nás na to upozorňuje už pomaly od septembra. Predvianočný stres a zhon práve vrcholí. Ja mám však tento sviatok rada. A tento rok sa na Vianoce ešte viac teším. Hlavne vďaka mojim deťom.
Vo vzduchu sa vznášal kus papiera. Pristál na Rómeovej hlave, keď sa vracal domov z práce. Štrvť na šesť. Mimoriadne skoro, obyčajne chodieva domov okolo desiatej, obyčajne chodí autom a vystúpi rovno pred domom. Lenže dnes ide náhodou peši a náhodou po tomto chodníku.
Uniesli nás mimozemšťania. Mňa aj môjho muža. Oni to robievajú. Experimentujú na ľuďoch, aby lepšie spoznali ľudstvo a jeho reakcie. Chodia zásadne v noci, keď spíte. Do rána sú s vami hotoví a vy sa zobudíte znova vo svojej posteli. Zdá sa vám, že sa vám všetko len snívalo. Ale dôsledky, tie zostávajú. Tie potom pociťujete každučký deň. Mne vyoperovali centrum pre šoférovanie a orientáciu v teréne. Z môjho manžela spravili Superhrdinu. A tak mi úplne pomiešali život.
Miesto konania: Hotel v Belušských Slatinách, kde sme s letným táborom z materského centra. Od pondelka si tu užívame ich balíček socialistických služieb, vďaka tomu sa cítime mladí ako desaťroční sopliaci.
„Obslúžime vás ako za socializmu“ by mohlo byť mottom hotela v Belušských Slatinách, kde sme strávili letný tábor z materského centra. Mohli by si na tom dokonca založiť svoju marketingovú stratégiu. Veď je to osvieženie v tej ponuke turistických zariadení, kde sa snažia pre zákazníka urobiť maximum. Tu je popis balíčka socialistických služieb, ktorý nám naservírovali. A nepopieram, ten balík má aj svoje čaro.
Naša onedlho dvojročná dcérka Veronika má svoju vlastnú reč. Veroničtinu. Táto reč obsahuje veľa homoným, teda slov rovnakého znenia, ale rôzneho významu. Veľmi záleží na prízvuku a celkovom kontexte. Z lingvistického hľadiska je tento jazyk podobný čínštine, kde, ako som sa dočítala, v jednom nárečí existuje prízvukov až 9. Jedno slovo môžete vysloviť až v 9 tónoch, a tak môže mať to isté slovo až 9 rôznych významov. Ak vyslovíte čínsku slabiku „ma“ so zlým tónom, nehovoríte už o matke hostiteľa, ale o jeho krave. To je všetko, čo viem z čínštiny. Veroničtine sa však venujem dôslednejšie a intenzívnejšie. Tu sú výsledky môjho lingvistického bádania:
Bolo to ešte na základnej. Vo ôsmom ročníku. Cez prestávku nám rozpráva spolužiačka: „Včera sa ma pýtal jeden, že aký popis konštrukcie mali naši, keď ma robili.“ Hahaha. Strašne smiešne. Hlavne vo ôsmej triede.
V nedeľu sme boli na oslave 5. narodenín nášho kamaráta. Skončilo to pátracou akciou po oslávencovi a mojom synovi. Stratili sa. Teda, oni sa vlastne len schovali. To len my sme si mysleli, že sa stratili. A ešte si myslíme, naozaj dúfame, že sa nám podarilo vytĺcť im z hlavy aj zopár ideálov.
Moja stará mama bude mať o niekoľko dní 99 rokov. Je a bola hrdá. Je a bola nezávislá. Bojí sa, že by o tú svoju nezávislosť mohla prísť. Že by sa musel o ňu niekto starať. Doopatrovať ju. Hoci ona doopatrovala otca, sestru i manžela. Ide jej o ľudskú dôstojnosť. Chcela by si ju uchovať do poslednej chvíle. Robí pre to nemálo. Lenže teraz je v nemocnici. A tam si nenavyberá.
Minule tu bol poštár. Zazvonil, strčil mi do rúk nejaký balík a utekal k výťahu. „A podpísať zásielku?“ „Netreba.“, odpovedal a rýchlo stlačil na výťahu 0.
Posledný týždeň na teba často myslím. Zjavuješ sa mi v udalostiach bežných dní: Avizovaná stretávka z výšky. Nepôjdeš. Ani ja. Na Obchodnej tablo z nášho gympla. Jasné, nie sme na ňom my, to bolo dávno, ale gympel je stále „náš“. Na konci ulice na tabuli svieti dátum. Tvoje narodeniny. Dobre si to pamätám. Ja mám narodeniny o štyri mesiace presne v ten istý deň. Asi by si ich oslavovala. Keby...Keby to bolo u zosnulých zvykom.
Priniesli sme domov krásne bábätko. Náš syn Danko dostal vytúženú sestričku. Obzerá si ju, teší sa z nej, celý je vo vytržení. Všetko dopredu vedel a so všetkým dopredu „súhlasil“: že malé bábätká nevedia chodiť, že nevedia rozprávať, že sa s nimi nedá moc hrať, dokonca aj to mu bolo jasné, že plačú. Ale že revú? A až tak? „Mama, tá Verona stále reve!!!“, došlo k prvému sklamaniu. „ Prestaň už revať, Verona!“, prekrikuje, sám zapchávajúc si uši, svoju sestru. A čo mám robiť s dvoma krikľúňmi ja?
Všetci sme chceli bábätko. No a náš syn, ten s tým nedal pokoja celé dni.
Drahé krémy, botulotoxín, či nebodaj plastická operácia? Viem lepší trik. Ale pozor, je až príliš účinný!
O desiatej dôležitá porada, musím k nej dorobiť materiály a syn má teplotu! Volám mame, aby prišla. Čo najrýchlejšie. Taxíkom! Veď sa ním môžem odviezť potom aj ja.
Neviem parkovať. Našťastie, aspoň zatiaľ, sa v pravej chvíli vždy objaví nejaký záchranca. Touto cestou by som sa im chcela poďakovať. A objavujte sa aj naďalej. Parkovať totiž neprestávam.
